Povedať, že Parazit si ma získal od začiatku do konca, je slabé slovo. Jeho štýl so zábermi z kamerovej jazdy vo mne zanechal strhujúci zážitok. Keďže som na londýnskom festivale kórejských filmov už videla viacero snímok kórejskej proveniencie, poznala som klasické žánre, ktoré sa v nich zvyknú objavovať. Parazit však bol zrazu niečo celkom iné. Je v ňom z každého rožku trošku: je bizarne vtipný, ale zároveň aj napínavý, zobrazuje triedne rozdiely a takisto rozpráva príbeh rodiny, takže má čím osloviť všetky vekové kategórie.

Parazita si skutočne treba prísť pozrieť do kinosály, pretože len tak možno oceniť jeho nuansy a štýlovú kameru. Nebudem tu prezrádzať celý dej. Zhrniem len, že film rozpráva o tom, ako na seba narazia dva protikladné svety – rodina Parkovcov a rodina nezamestnaných Kimovcov – a ako priepastné rozdiely medzi nimi vedú k siahodlhým dôsledkom.

[…]Režisér Pong Džun-Ho dokáže diváka zaujať jasne osvetlenými zábermi v kombinácii s efektívnym využitím interiérov. Človeka prekvapí, keď si po dvoch hodinách a dvanástich minútach filmu uvedomí, že väčšina scén sa odohráva v dome Parkovcov. Rôzne všednosti domáceho prostredia sú vykreslené z nezvyčajného pohľadu, čo prezrádza režisérove mimoriadne vlohy. Dejová línia sa odvíja pomaly, no divák si pritom vychutnáva krásu a dôvtipnosť celého filmu. Parazit vás totiž sprvu presviedča, že je postavený len na jednej rovine, ale v skutočnosti skrýva hneď niekoľko vrstiev a zobrazuje sociálny realizmus s pochopením a so súcitom.

Na hercoch môžete oči nechať. Každá drobná zmena v tvári, každý pohyb má svoj výraz. Dokonca aj v obyčajnom kráčaní po schodoch možno vytušiť skrytý význam rozkúskovaný kamerou. Určitú mieru nepokoja dotvára aj spomínané efektívne využívanie priestoru s nezvyčajnými uhlami kamery a napokon dramatické šľahanie dažďa za oknami, ktoré tento pocit ešte viac vybičuje. V Parazitovi je kus surrealizmu, čo podčiarkuje aj jeho hudba. Navyše využíva prvky absurdity, ktoré sú napísané tak geniálne, že to možno smelo nazvať filmovým kúzelníctvom. Filmu nemožno uprieť tajuplnú, desivú atmosféru, pri ktorej divák zostane ako prikovaný a ktorá nemá ďaleko od filmovej školy hororovej klasiky ako Twilight Zone.

Herci podávajú pôsobivý výkon a dodávajú postavám hĺbku, vďaka ktorej sa možno ľahko vžiť do ich kože, ale nestrácajú pritom šmrnc a ľahkosť. Jednoznačne to stelesňujú scény, keď súrodenci Ki-Wu a Ki-Džong z chudobnej rodiny Kimovcov vystupujú u Parkovcov doma ako súkromní doučovatelia s majstrovským výrazom nonšalantnosti, nenápadnej autority a s akousi mystickou aurou, ktorou sa obostierajú, keď používajú svoje tajné, priam až mýtické techniky výučby. Skrátka herečka Park So-Dam a jej herecký kolega Čchoi Wu-Šik sú v role sestry a brata presvedčiví v každom smere, ktorým sa Parazit uberá, a hladko prechádzajú z polohy do polohy, čím si diváka nakláňajú na svoju stranu.

[…]Parazit je pozoruhodný a mimoriadne zručne natočený filmársky kúsok, ktorý rozhodne stojí za to vidieť, preto sa už teším, až si ho znovu pozriem, keď príde v Spojenom kráľovstve oficiálne do kín.

Povedať, že ma Parazit zaujal od začiatku do konca, je slabé slovo; jeho štýl natáčania so sledovacími zábermi je strhujúci. Po tom, čo som si pozrel niekoľko kórejských filmov počas Londýnskeho festivalu kórejských filmov, som poznal obvyklé žánre používané v takýchto filmoch, ale Parazit akoby sa im všetkým vymykal! Parazit je komediálny, svojráznym spôsobom, je to aj thriller, prekračuje hranice triedneho rozdelenia a okrem iných žánrov zobrazuje aj rodinný príbeh, a preto pravdepodobne osloví všetky vekové kategórie.

Parazit si skutočne zaslúži pozrieť v kine, aby ste ocenili jeho nuansy a štýlovú kinematografiu. Aby sme sa vyhli spoilerom, v zhrnutí Parazit rozpráva príbeh o interakcii medzi rodinou Parkových a nezamestnanou rodinou Kimovcov, ktorých kontrastné svety sa stretávajú s dlhodobými následkami.

[...] Bong Joon-Ho dokáže vzbudiť divákov záujem jasne nasvietenými zábermi v kombinácii s efektívnym využitím vnútorného priestoru a po 2 hodinách a 12 minútach filmu je prekvapujúce, že väčšina scén sa odohráva v dome rodiny Parkovcov. Všedné prvky domácnosti sú zobrazené so zaujímavou perspektívou, ktorá ukazuje Bong Joon-Hoov talent. Je to pomalá vypaľovačka, ale budete sa kochať jej krásou a vynaliezavosťou, pretože Parazit presviedča, že funguje len na jednej úrovni, ale v skutočnosti je viacvrstvový a zobrazuje sociálny realizmus s empatiou a pátosom.

Herecké obsadenie je očarujúce na sledovanie, každý pohyb tváre a akcia sú zdôraznené, dokonca aj samotný akt chôdze po schodoch alebo po schodoch môže niesť skrytý význam, ktorý kamera fragmentuje. Úroveň znepokojenia sa vytvára aj vďaka tomuto efektívnemu využitiu priestoru s nezvyčajnými uhlami kamery a dramatickými poveternostnými podmienkami, ktoré tento pocit ešte viac umocňujú. Parazit má surrealistickú povahu, ktorú podčiarkuje jeho hudba, a navyše si film osvojuje prvky absurdity vymyslené takým dômyselným spôsobom, ktorý je skutočne filmovým kúzlom. Zdanlivá strašidelnosť Parazita vás určite udrží v napätí a filmovej škole Twilight Zone by nebola cudzia.

Herci sú veľmi pôsobiví a dodávajú svojim úlohám šírku, čím vytvárajú uveriteľnosť a zároveň pôsobia bez námahy chladne. Keď Ki-Woo a Ki-Jeong Kim pôsobili v dome rodiny Parkových ako súkromní učitelia, určite stelesňovali túto úroveň nonšalantnej, nenápadnej autority, ktorá vytvárala auru mystickosti vďaka použitým nevysloveným, takmer mýtickým vyučovacím technikám. Herci Park So-Dam a Choi Woo-Sik ako Ki-Woo a Ki-Jeong sú jednoducho presvedčiví v rôznych smeroch, ktorými sa Parazit uberá, a tieto výkony podávajú bez problémov, čím vyzývajú divákov, aby boli na ich strane.

[...] Parazit je pozoruhodný kus mimoriadne zručnej filmárčiny, je to jednoducho film, ktorý treba vidieť, a preto sa teším na opätovné pozretie filmu v deň jeho všeobecného uvedenia vo Veľkej Británii.

Povedať, že som bol očarený filmom Parasite od začiatku do konca, je slabé slovo; jeho štýl natáčania so sledovanými zábermi je fascinujúci. Po zhliadnutí niekoľkých kórejských filmov počas londýnskeho kórejského filmového festivalu som sa zoznámil so zvyčajnými žánrami, ktoré sa v takýchto filmoch používajú, ale zdalo sa, že Parasite im všetkým odporuje! Parazit je komediálny, svojráznym spôsobom, je to aj triler, prevyšuje o triedu a okrem iných žánrov zobrazuje aj rodinný príbeh, a preto pravdepodobne osloví všetky vekové kategórie. Parazit si zaslúži vašu pozornosť v kine, aby sme ocenili jeho nuansy a štýlovú kinematografiu. Aby sme sa vyhli prezradeniu deja, Parasite v skratke rozpráva príbeh o interakcii medzi rodinou Parkovcov a Kimovou, nezamestnanou rodinou, ktorej kontrastné svety narážajú na dlhotrvajúce následky. [...] Bong Joon-Ho dokáže vzbudiť záujem publika jasne osvetlenými zábermi spojenými s efektívnym využitím vnútorného priestoru a je prekvapujúce, že po 2 hodinách a 12 minútach filmu sa väčšina scén odohráva v dome rodiny Park. Svetské prvky domácnosti sú zobrazené so zaujímavou perspektívou, ktorá predstavuje vkus Bong Joon-Ho. Pomaly vás rozpáli, no budete sa kochať jej krásou a vynaliezavosťou, pretože Parasite presviedča, že funguje len na jednej úrovni, no v skutočnosti je viacvrstvový a zobrazuje sociálny realizmus s empatiou a pátosom. Herecké obsadenie je očarujúce, každý pohyb tváre a akcia je zdôraznená, dokonca aj samotná chôdza po schodoch môže sprostredkovať skrytý význam, ktorý kamera fragmentuje. Úrovne nepokoja vznikajú aj vďaka efektívnemu využitiu priestoru s nezvyčajnými uhlami kamery a dramatickými poveternostnými podmienkami, ktoré tento pocit umocňujú. Parazit má surrealistickú povahu, čo zdôrazňuje aj jeho partitúra, a navyše film preberá prvky absurdna vymysleného takým dômyselným spôsobom, ktorý je skutočne filmovou mágiou. Zjavná tajomnosť Parazita vás určite uchváti a nebudete sa cítiť ako neznalý filmovej školy Twilight Zone. Herci sú veľmi pôsobiví a dodávajú svojim rolám šírku, čím vytvárajú príbuznosť, pričom pôsobia bez námahy cool. Keď Ki-Woo a Ki-Jeong Kim pracovali v rodinnom dome v Parku ako súkromní učitelia, určite stelesnili túto úroveň nonšalantnej, podhodnotenej autority vytvárajúcej auru mystiky s nevyslovenými, takmer mýtickými, používanými doučovacími technikami. Jednoducho, herci Park So-Dam a Choi Woo-Sik, ako Ki-Woo a Ki-Jeong, sú pútaví, aby sa pozerali rôznymi smermi, ktorými sa Parasite riadi, a tieto predstavenia plynule prenášajú, čím pozývajú divákov, aby boli na ich strane. . [...]Parazit je pozoruhodný kus mimoriadne šikovnej filmovej tvorby, je to jednoducho film, ktorý musíte vidieť, a preto sa teším, že si film znova pozriem v deň jeho celosvetovej premiéry v Spojenom kráľovstve.