To say that I was compelled by Parasite from start to finish is an understatement; its filming style with tracking shots are enthralling. Having watched several Korean films during the London Korean Film Festival, I was familiar with the usual genres employed in such films but Parasite seemed to defy them all! Parasite is comedic, in a quirky way, it is also a thriller, straddles class divisions and also depicts a family tale amongst other genres and is therefore likely to appeal to all ages.
Parasite truly deserves to be watched in a cinema to appreciate its nuances and the stylish cinematography. As a summary, to avoid spoilers, Parasite tells the tale of the interaction between the Park family and the Kim’s, an unemployed family, whose contrasting worlds collide with long lasting consequences.
[...]Bong Joon-Ho manages to pique the audience’s interest with brightly lit shots coupled with the effective use of indoor space, and it is surprising to realise, after the film’s 2 hour 12 minute length, that most of the scenes occur within the Park family’s home. The mundane elements of domesticity are displayed with an intriguing perspective showcasing Bong Joon-Ho’s flair. It is a slow burner but you will revel in its beauty and ingenuity as Parasite convinces that it operates solely on one level but it is in fact multi-layered and depicts social realism with empathy and pathos.
The cast are beguiling to watch, every facial movement and action is accentuated, even the mere act of walking up or down stairs can convey hidden meaning, which the camera fragments. Levels of unease are also created by virtue of that effective use of space with unusual camera angles and dramatic weather conditions ratcheting up that sensation. There is a surreal nature to Parasite, which its score emphasises, and furthermore the film adopts elements of the absurd devised in such an ingenious way which is truly cinematic magic. Parasite’s apparent eeriness will certainly keep you riveted and would not feel alien to the Twilight Zone school of filmmaking.
The actors are very impressive and add breadth to their roles creating relatability whilst seeming effortlessly cool. When Ki-Woo and Ki-Jeong Kim were working within the Park family home as private tutors they certainly epitomised this level of nonchalant, understated authority creating an aura of mysticism with the unspoken, almost mythical, tutoring techniques employed. Quite simply, the actors Park So-Dam and Choi Woo-Sik, as Ki-Woo and Ki-Jeong, are compelling to watch in the different directions that Parasite follows and they carry these performances seamlessly thereby inviting the audience to be on their side.
[...]Parasite is a remarkable piece of extremely skilful filmmaking, it is simply a must see film, and so I am looking forward to re-watching the film on its UK general release date. | Povedať, že som bol očarený filmom Parasite od začiatku do konca, je slabé slovo; jeho štýl natáčania so sledovanými zábermi je fascinujúci. Po zhliadnutí niekoľkých kórejských filmov počas londýnskeho kórejského filmového festivalu som sa zoznámil so zvyčajnými žánrami, ktoré sa v takýchto filmoch používajú, ale zdalo sa, že Parasite im všetkým odporuje! Parazit je komediálny, svojráznym spôsobom, je to aj triler, prevyšuje o triedu a okrem iných žánrov zobrazuje aj rodinný príbeh, a preto pravdepodobne osloví všetky vekové kategórie. Parazit si zaslúži vašu pozornosť v kine, aby sme ocenili jeho nuansy a štýlovú kinematografiu. Aby sme sa vyhli prezradeniu deja, Parasite v skratke rozpráva príbeh o interakcii medzi rodinou Parkovcov a Kimovou, nezamestnanou rodinou, ktorej kontrastné svety narážajú na dlhotrvajúce následky. [...] Bong Joon-Ho dokáže vzbudiť záujem publika jasne osvetlenými zábermi spojenými s efektívnym využitím vnútorného priestoru a je prekvapujúce, že po 2 hodinách a 12 minútach filmu sa väčšina scén odohráva v dome rodiny Park. Svetské prvky domácnosti sú zobrazené so zaujímavou perspektívou, ktorá predstavuje vkus Bong Joon-Ho. Pomaly vás rozpáli, no budete sa kochať jej krásou a vynaliezavosťou, pretože Parasite presviedča, že funguje len na jednej úrovni, no v skutočnosti je viacvrstvový a zobrazuje sociálny realizmus s empatiou a pátosom. Herecké obsadenie je očarujúce, každý pohyb tváre a akcia je zdôraznená, dokonca aj samotná chôdza po schodoch môže sprostredkovať skrytý význam, ktorý kamera fragmentuje. Úrovne nepokoja vznikajú aj vďaka efektívnemu využitiu priestoru s nezvyčajnými uhlami kamery a dramatickými poveternostnými podmienkami, ktoré tento pocit umocňujú. Parazit má surrealistickú povahu, čo zdôrazňuje aj jeho partitúra, a navyše film preberá prvky absurdna vymysleného takým dômyselným spôsobom, ktorý je skutočne filmovou mágiou. Zjavná tajomnosť Parazita vás určite uchváti a nebudete sa cítiť ako neznalý filmovej školy Twilight Zone. Herci sú veľmi pôsobiví a dodávajú svojim rolám šírku, čím vytvárajú príbuznosť, pričom pôsobia bez námahy cool. Keď Ki-Woo a Ki-Jeong Kim pracovali v rodinnom dome v Parku ako súkromní učitelia, určite stelesnili túto úroveň nonšalantnej, podhodnotenej autority vytvárajúcej auru mystiky s nevyslovenými, takmer mýtickými, používanými doučovacími technikami. Jednoducho, herci Park So-Dam a Choi Woo-Sik, ako Ki-Woo a Ki-Jeong, sú pútaví, aby sa pozerali rôznymi smermi, ktorými sa Parasite riadi, a tieto predstavenia plynule prenášajú, čím pozývajú divákov, aby boli na ich strane. . [...]Parazit je pozoruhodný kus mimoriadne šikovnej filmovej tvorby, je to jednoducho film, ktorý musíte vidieť, a preto sa teším, že si film znova pozriem v deň jeho celosvetovej premiéry v Spojenom kráľovstve. |