Odchádzajúce nedeľné ráno
Nuž zobudil som sa v nedeľu ráno
žiadna šanca, že udržím hlavu bez bolesti.
A to pivo, ktoré som mal na raňajky, nebolo zlé,
takže som si ako zákusok dal ešte jedno.
Potom som sa prehrabával šatami v šatníku
a našiel som svoje najčistejšie špinavé tričko.
Opláchol som si tvár a učesal vlasy
a potkýnajúc sa zišiel som dolu schodmi v ústrety novému dňu.
Noc predtým som si vyúdil mozog,
s cigaretami a piesňami, ktoré som si vyberal.
Ale zapálil som si prvú a pozeral na malé dieťa
ako kope do plechovky.
Potom som prešiel ulicou
a zachytil nedeľňajšiu vôňu kurčaťa, ktoré niekto vyprážal.
A vrátilo ma to späť k niečomu, čo som stratil
niekde, nejako po ceste.
Na chodníku v nedeľu ráno,
prajem si Pane byť ukameňovaným.
Pretože na nedeli je niečo
čo vyvoláva vo mne pocit samoty.
A neexistuje nič tak mŕtve
čo i len z polovice tak osamelé ako zvuk
spiaceho mestského chodníka
a odchádzajúceho sa nedeľného rána.
V parku som videl otecka
so smejúcim sa dievčatkom, ktoré hojdal.
Zastavil som sa vedľa nedeľnej školy
a počúval piesne, ktoré spievali.
Potom som šiel dolu ulicou
a niekde v diaľke znel osamelý zvon
a ozvena sa niesla kaňonom
ako miznúce sny včerajška.